Okrem toho, že kultúrna sociológia prináša revolúciu do sociálnej vedy, oživuje aj sto rokov starý prístup analyzovania náboženstva v ľudskej každodennosti. Nuž a značka má silné prejavy náboženskej viery.
Čítať ďalej
Monthly archives of “október 2019”
Kultúrne kódy
Sociológia u nás nemá veľké slovo. A nemá veľké slovo ani vo svetovom marketingu, ekonómii, psychológii a iných príbuzných vedách. Sociológia dokonca nemá veľké slovo ani v sociológii samotnej. Napriek tomu, že má čo povedať, ľudia ju stále vnímajú ako dotazníkovú činnosť alebo v lepšom prípade ako hľadanie súvislostí medzi správaním jednotlivca a štruktúry spoločnosti. No keďže je to podľa mňa škoda, skúsim v skratke povedať, o čom je táto “lógia.”
Čítať ďalej
Ako ikona vyskakuje z neurosiete
Psychologický behaviorizmus obohatil ekonomickú teóriu – o tom som písal prednedávnom. Nateraz sa vďaka tomu marketing dostal ku konštatovaniu, že unikátne signálne prvky značky (maximálna kreativita, ale aj jednoduchá „výraznosť“) ju robia „ikonickou“ a aktivujú tak mozgovú neurosieť, ktorá si vďaka tomu značku zapamätá ako „prvú“ (top of mind). Ľudský mozog totiž prioritizuje to, čo ho šokuje a láka najviac. Problém je, že ľudský mozog je sociálny mozog, nie iba individuálny.
Čítať ďalej
Prečo ekonómia nerozumie spotrebe
Posledné tri storočia boli storočiami ekonómie – vedy, ktorá počíta nárast a pokles finančných hodnôt, a ktorá definuje súvislosti hospodárskeho rozvoja (poklesu). Udivujúce na tom je, že ekonómia nerozumie ľudskému správaniu.
Ak sa niekedy objavil pokus o definovanie nadčasovej pravdy o správaní ľudí, urobila ho práve ekonómia. Slintajúc sledovala dianie v prírodných vedách a snažila sa rovnaký prístup uplatniť aj u seba: v zákonoch o ekonomickom správaní ľudí. Túžba po autorite zákona prírodnej vedy ju doviedla do situácie, v ktorej sa snažila napodobiť príčinnú súvislosť ako pri biologickej evolúcii C. Darwina. No rozdiel medzi ľudským správaním a replikovateľným, všeobecným prírodným zákonom je priepastný.
Čítať ďalej
YouTuberi, súkromie a paranoja peňazí
SAV-ka zorganizovala prednášku mladého českého vedca o YouTuberoch. Prečítal som si jeho článok v českom Sociologickom časopise a prišiel mi skvelý, musel som sa ísť pozrieť na prezentáciu osobne. Prednáška bola, Slavík odprezentoval, začala diskusia a skončila akákoľvek sociológia.
Čítať ďalej
Marketing, veda a rifle
Mám rád sociálnu vedu – pre jej schopnosť vysvetľovať spoločnosť, jej štruktúru, proces a zmenu. No mám ju rád aj pre jej reflexivitu a „mnohoznačnosť“ – pre jej neschopnosť toto všetko vysvetliť raz a navždy jedným spôsobom, jednou teóriou. I keď by to bolo pekné, nie, sociálna veda nedokáže priniesť definitívnu odpoveď prečo a ako vzniká spoločnosť. Je to komplexnosťou a premenlivosťou správania ľudí (cieľ skúmania), je to aj nástrojmi skúmania (metodológia). Vedci tento stav označujú ako „multiparadigmálnosť“, paralelnú existenciu viacerých teórií vysvetlenia. Nejde tu o nejaké žabomyšie vojny nezmieriteľných táborov: na jednej strane napríklad tých, ktorí veria, že spoločnosť existuje nezávisle na jej jednotlivých členoch a na druhej strane tých, ktorí položia život za to, že spoločnosť by bez ľudí nebola ničím. Pravda nie je „kdesi uprostred“ – je na obidvoch stranách a veda prináša zmysluplné vysvetlenia konkrétnych vecí akosi „podľa situácie“.
Čítať ďalej
Ideology by The Parents
Ideológia nie je apriórne zlo, či zneužitie moci, hoc najznámejšie ideológie – fašizmus a komunizmus – navodzujú práve tento dojem. Ich prvky, od symbolov, cez inštitúcie a vysvetlenia sveta ukazujú kam až ideológia v môže siahať a ako veľmi vie ovplyvniť ľudské správanie. V prípade spomínaných ideológií boli dôsledky pre ľudí zničujúce.
Čítať ďalej