Posledn\u00e9 tri storo\u010dia boli storo\u010diami ekon\u00f3mie \u2013 vedy, ktor\u00e1 po\u010d\u00edta n\u00e1rast a pokles finan\u010dn\u00fdch hodn\u00f4t, a ktor\u00e1 definuje s\u00favislosti hospod\u00e1rskeho rozvoja (poklesu). Udivuj\u00face na tom je, \u017ee ekon\u00f3mia nerozumie \u013eudsk\u00e9mu spr\u00e1vaniu.<\/p>\n\n\n\n
Ak sa niekedy objavil pokus o definovanie nad\u010dasovej pravdy o spr\u00e1van\u00ed \u013eud\u00ed, urobila ho pr\u00e1ve ekon\u00f3mia. Slintaj\u00fac sledovala dianie v pr\u00edrodn\u00fdch ved\u00e1ch a sna\u017eila sa rovnak\u00fd pr\u00edstup uplatni\u0165 aj u seba: v z\u00e1konoch o ekonomickom spr\u00e1van\u00ed \u013eud\u00ed. T\u00fa\u017eba po autorite z\u00e1kona pr\u00edrodnej vedy ju doviedla do situ\u00e1cie, v ktorej sa sna\u017eila napodobi\u0165 pr\u00ed\u010dinn\u00fa s\u00favislos\u0165 ako pri biologickej evol\u00facii C. Darwina. No rozdiel medzi \u013eudsk\u00fdm spr\u00e1van\u00edm a replikovate\u013en\u00fdm, v\u0161eobecn\u00fdm pr\u00edrodn\u00fdm z\u00e1konom je priepastn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n
Ekon\u00f3mia nepochybne z\u00edskala obrovsk\u00fd vplyv. Ako jedin\u00e1 z vied o \u010dloveku vytvorila univerz\u00e1lne a „nespochybnite\u013en\u00e9“ z\u00e1kony spr\u00e1vania: modely spr\u00e1vania, anal\u00fdzy, experimenty – to v\u0161etko za podpory r\u00e1doby vedeck\u00fdch d\u00f4kazov. Sledovala v\u00fdsostne \u201epozitivistick\u00fd\u201c cie\u013e, v ktorom sa nov\u00e9 poznanie naba\u013euje na to star\u0161ie (a n\u00e1stroje na z\u00edskavanie poznania \u201esa nespochyb\u0148uj\u00fa“). \u013dudia ve\u013emi t\u00fa\u017eia veri\u0165, \u017ee ekon\u00f3mia v\u010faka tomu pos\u00fava svet predpokladate\u013en\u00fdm smerom vpred; a n\u00e1stroj, ktor\u00fd na to pou\u017e\u00edva, s\u00fa peniaze. No je to viera, ni\u010d menej a ni\u010d viac.<\/p>\n\n\n\n
Peniaze s\u00fa vyjadren\u00edm \u201ehodnoty.\u201c Hovoria ako ve\u013emi cenn\u00e9 s\u00fa pre n\u00e1s veci a slu\u017eby (auto, potraviny, strihanie vlasov) a ako ve\u013emi cenn\u00fd je n\u00e1\u0161 \u017eivot (\u017eivotn\u00e9 poistenie). A to m\u00e1 by\u0165 aj d\u00f4vod, pre\u010do sa \u013eudia rozhoduj\u00fa pod\u013ea utilit\u00e1rnej, vyu\u017eite\u013enej hodnoty – v klasickej ekonomickej te\u00f3rii, v te\u00f3rii hier a in\u00fdch konceptoch, ktor\u00e9 v\u0161etky pracuj\u00fa s v\u00fdmenou hodnoty, v\u00fdmenou zalo\u017eenou na ponuke a dopyte. Pri spotrebe vych\u00e1dza ekon\u00f3mia z tvrdenia, \u017ee peniaze nemaj\u00fa kvalitu t.j. vn\u00fatorn\u00fd charakter. Pr\u00e1ve naopak, peniaze s\u00fa pod\u013ea nej jedin\u00fdm vyjadren\u00edm kvantity, absol\u00fatneho a \u010dist\u00e9ho mno\u017estva bez ak\u00e9hoko\u013evek vlastn\u00e9ho vn\u00fatorn\u00e9ho v\u00fdznamu. Keby Einstein nena\u0161iel stabiln\u00fa vec v v r\u00fdchlosti svetla, na\u0161iel by ju celkom ur\u010dite, pod\u013ea ekonomickej te\u00f3rie, v kvantite pe\u0148az\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Pre ekonomick\u00fa te\u00f3riu sn\u00e1\u010f nie je lep\u0161ie slovo ne\u017e \u201edekontextualizovan\u00e1\u201c, t.j. vytrhnut\u00e1 z kontextu. Priamo\u010diare spr\u00e1vanie \u201e\u010dloveka ekonomick\u00e9ho\u201c \u2013 racion\u00e1lneho akt\u00e9ra, ktor\u00fd sa rozhoduje vedome a na z\u00e1klade zrejm\u00fdch vlastnost\u00ed vec\u00ed, dostupnosti pe\u0148az\u00ed a mo\u017enosti zisku, je najv\u00fdsti\u017enej\u0161ou uk\u00e1\u017ekou. T\u00e1to predstava je tak ve\u013emi \u201ewishful thinking\u201c ako len toto spojenie m\u00f4\u017ee vyjadrova\u0165. Obrovsk\u00e1 paleta motiv\u00e1ci\u00ed \u013eudsk\u00e9ho (spotrebite\u013esk\u00e9ho) spr\u00e1vania, vlastnost\u00ed vedomia a nevedomia, cel\u00e1 \u0161trukt\u00fara a procesy kult\u00fary, soci\u00e1lneho prostredia a ich vplyv na na\u0161e spr\u00e1vanie, a v\u00f4bec v\u00fdvoj akejko\u013evek spolo\u010dnosti v \u010dase \u2013 to v\u0161etko je mimo hry, preto\u017ee \u010dlovek \u201esa spr\u00e1va ekonomicky\u201c, racion\u00e1lne.<\/p>\n\n\n\n
Je smutno-vtipnou pravdou, \u017ee ekon\u00f3mia s krut\u00fdmi d\u00f4sledkami zlyh\u00e1va v porozumen\u00ed (n\u00e1kupn\u00e9mu) spr\u00e1vaniu. Te\u00f3ria, ktor\u00e1 by vysvetlila premenliv\u00e9 n\u00e1lady trhov, alebo ktor\u00e1 by aspo\u0148 v n\u00e1znakoch predpovedala prasknutie \u00faverovej bubliny a n\u00e1sledn\u00fa kr\u00edzu v roku 2008, neexistuje. Naopak, schopnos\u0165 porozumie\u0165 a vysvetli\u0165 toto dianie maj\u00fa pr\u00e1ve t\u00ed, ktor\u00ed ne\u017eij\u00fa priviazan\u00ed k ekonomickej te\u00f3rii, a ktor\u00ed vn\u00edmaj\u00fa mnohorakos\u0165 a premenlivos\u0165 sveta okolo seba. (S\u00fa medzi nimi aj ekon\u00f3movia, o tom niet poch\u00fdb – no s\u00fa medzi nimi pr\u00e1ve v\u010faka tomu, \u017ee sa nedr\u017eia ekonomickej te\u00f3rie.)<\/p>\n\n\n\n
Ktoko\u013evek m\u00f4\u017ee namieta\u0165, \u017ee zrod behavior\u00e1lnej ekon\u00f3mie je odpove\u010fou na t\u00fato pozn\u00e1vaciu impotenciu. No behavior\u00e1lna ekon\u00f3mia dodnes neurobila viac, ne\u017e \u017ee zal\u00e1tala niektor\u00e9 diery na pono\u017ek\u00e1ch ekonomickej te\u00f3rie a obohatila rig\u00eddne modely psychol\u00f3giou – hlb\u0161\u00edmi motiv\u00e1ciami a zlyhaniami v individu\u00e1lnom spr\u00e1van\u00ed. Sta\u010d\u00ed to? Nie, ani z\u010faleka. \u013dudia s\u00edce \u017eij\u00fa ako individu\u00e1lne a ekonomick\u00e9 bytosti, ale v prvom rade ako bytosti soci\u00e1lne – vo svojich soci\u00e1lnych skupin\u00e1ch a v nekone\u010dnom mno\u017estve viac \u010di menej vplyvn\u00fdch ideov\u00fdch r\u00e1mcov.<\/p>\n\n\n\n
Nem\u00f4\u017eem si odpusti\u0165 pozn\u00e1mku, \u017ee ekonomick\u00e1 sociol\u00f3gia a sociol\u00f3gia spotreby je v porozumen\u00ed spotrebite\u013esk\u00e9mu spr\u00e1vaniu \u013eud\u00ed, jeho „racionality“, podob\u00e1m kapitalizmu alebo premenliv\u00fdm vlastnostiam trhu, omnoho \u010falej. Vytv\u00e1ra te\u00f3rie, ktor\u00e9 presahuj\u00fa ve\u013ekohub\u00e9 vyhl\u00e1senia o racion\u00e1lnom spr\u00e1van\u00ed \u013eud\u00ed, a ktor\u00e9 spochyb\u0148uj\u00fa vn\u00edmanie pe\u0148az\u00ed ako absol\u00fatnej miery \u010dohoko\u013evek. Tis\u00edc Eur v hotovosti toti\u017e nie je to ist\u00e9 ako tis\u00edc Eur na \u017eivotnom poisten\u00ed m\u00f4jho die\u0165a\u0165a. Z\u00e1robkov\u00e1 \u010dinnos\u0165 vlastn\u00fdm telom (prostit\u00facia) nie je to ist\u00e9 ako z\u00e1robkov\u00e1 \u010dinnos\u0165 na oddelen\u00ed kontroly technol\u00f3gie. Ako ve\u013emi si pracovn\u00ed\u010dky v sexbiznise, robotn\u00edci vo fabrike, v\u00fdvoj\u00e1ri pr\u00edchut\u00ed jogurtov alebo grafick\u00e9 dizajn\u00e9rky cenia tis\u00edc Eur? Vieme pop\u00edsa\u0165 ako tak r\u00f4zni \u013eudia vn\u00edmaj\u00fa „hodnotu“ a vysvetli\u0165, pre\u010do s\u00fa v ich n\u00e1kupnom spr\u00e1van\u00ed tak\u00e9 rozdiely? <\/p>\n\n\n\n
Vieme, je ve\u013ea poh\u013eadov. A \u017eiaden z nich nie je „ekonomick\u00fd“. V podstate ka\u017ed\u00e1 zo zn\u00e1mej\u0161\u00edch soci\u00e1lnych te\u00f3ri\u00ed prin\u00e1\u0161a nov\u00fd pr\u00edstup, ktor\u00fd svojsky vysvet\u013euje ako a pre\u010do \u013eudia pracuj\u00fa s hodnotami. Aj tu existuj\u00fa pokusy overova\u0165 poznanie tradi\u010dn\u00fdmi sp\u00f4sobmi (pozitivistickou „falzifik\u00e1ciou“). No skuto\u010dn\u00e9 inov\u00e1cie v porozumen\u00ed \u013eudskej reality prin\u00e1\u0161aj\u00fa te\u00f3rie, ktor\u00e9 sa dok\u00e1\u017eu zbavi\u0165 tradi\u010dnej v\u00fdskumnej met\u00f3dy: experimentov, dotazn\u00edkov, rozhovorov a diskusn\u00fdch skup\u00edn. S\u00fa to tie, ktor\u00e9 bez v\u00fdskumnej predpojatosti pozoruj\u00fa \u013eud\u00ed v ich prirodzenom prostred\u00ed.<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Posledn\u00e9 tri storo\u010dia boli storo\u010diami ekon\u00f3mie \u2013 vedy, ktor\u00e1 po\u010d\u00edta n\u00e1rast a pokles finan\u010dn\u00fdch hodn\u00f4t, a ktor\u00e1 definuje s\u00favislosti hospod\u00e1rskeho rozvoja (poklesu). Udivuj\u00face na tom je, \u017ee ekon\u00f3mia nerozumie \u013eudsk\u00e9mu spr\u00e1vaniu. Ak sa niekedy objavil pokus o definovanie nad\u010dasovej pravdy o spr\u00e1van\u00ed \u013eud\u00ed, urobila ho pr\u00e1ve ekon\u00f3mia. Slintaj\u00fac sledovala… Read more<\/a><\/p>","protected":false},"author":2,"featured_media":2884,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"om_disable_all_campaigns":false,"editor_plus_copied_stylings":"{}","_monsterinsights_skip_tracking":false,"_monsterinsights_sitenote_active":false,"_monsterinsights_sitenote_note":"","_monsterinsights_sitenote_category":0,"_jetpack_memberships_contains_paid_content":false,"footnotes":""},"categories":[56],"tags":[30,26,27,29,28],"class_list":["post-1088","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-blog","tag-dekontextualizacia","tag-ekonomia","tag-ekonomicka-teoria","tag-peniaze","tag-spravanie-ludi"],"aioseo_notices":[],"jetpack_sharing_enabled":true,"jetpack_featured_media_url":"https:\/\/www.ideology.sk\/wp-content\/uploads\/2021\/03\/005.jpg","_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1088","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=1088"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/1088\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media\/2884"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=1088"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=1088"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.ideology.sk\/en\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=1088"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}