Posledné tri storočia boli storočiami ekonómie – vedy, ktorá počíta nárast a pokles finančných hodnôt, a ktorá definuje súvislosti hospodárskeho rozvoja (poklesu). Udivujúce na tom je, že ekonómia nerozumie ľudskému správaniu.
Ak sa niekedy objavil pokus o definovanie nadčasovej pravdy o správaní ľudí, urobila ho práve ekonómia. Slintajúc sledovala dianie v prírodných vedách a snažila sa rovnaký prístup uplatniť aj u seba: v zákonoch o ekonomickom správaní ľudí. Túžba po autorite zákona prírodnej vedy ju doviedla do situácie, v ktorej sa snažila napodobiť príčinnú súvislosť ako pri biologickej evolúcii C. Darwina. No rozdiel medzi ľudským správaním a replikovateľným, všeobecným prírodným zákonom je priepastný.
Čítať ďalej