blog

Ako ikona vyskakuje z neurosiete

Psychologický behaviorizmus obohatil ekonomickú teóriu – o tom som písal prednedávnom. Nateraz sa vďaka tomu marketing dostal ku konštatovaniu, že unikátne signálne prvky značky (maximálna kreativita, ale aj jednoduchá „výraznosť“) ju robia „ikonickou“ a aktivujú tak mozgovú neurosieť, ktorá si vďaka tomu značku zapamätá ako „prvú“ (top of mind). Ľudský mozog totiž prioritizuje to, čo ho šokuje a láka najviac. Problém je, že ľudský mozog je sociálny mozog, nie iba individuálny.

Čítať ďalej
Posted by Jan Převrátil in blog

Prečo ekonómia nerozumie spotrebe

Posledné tri storočia boli storočiami ekonómie – vedy, ktorá počíta nárast a pokles finančných hodnôt, a ktorá definuje súvislosti hospodárskeho rozvoja (poklesu). Udivujúce na tom je, že ekonómia nerozumie ľudskému správaniu.

Ak sa niekedy objavil pokus o definovanie nadčasovej pravdy o správaní ľudí, urobila ho práve ekonómia. Slintajúc sledovala dianie v prírodných vedách a snažila sa rovnaký prístup uplatniť aj u seba: v zákonoch o ekonomickom správaní ľudí. Túžba po autorite zákona prírodnej vedy ju doviedla do situácie, v ktorej sa snažila napodobiť príčinnú súvislosť ako pri biologickej evolúcii C. Darwina. No rozdiel medzi ľudským správaním a replikovateľným, všeobecným prírodným zákonom je priepastný.

Čítať ďalej
Posted by Jan Převrátil in blog

YouTuberi, súkromie a paranoja peňazí

SAV-ka zorganizovala prednášku mladého českého vedca o YouTuberoch. Prečítal som si jeho článok v českom Sociologickom časopise a prišiel mi skvelý, musel som sa ísť pozrieť na prezentáciu osobne. Prednáška bola, Slavík odprezentoval, začala diskusia a skončila akákoľvek sociológia.

Čítať ďalej
Posted by Jan Převrátil in blog

Marketing, veda a rifle

Mám rád sociálnu vedu – pre jej schopnosť vysvetľovať spoločnosť, jej štruktúru, proces a zmenu. No mám ju rád aj pre jej reflexivitu a „mnohoznačnosť“ – pre jej neschopnosť toto všetko vysvetliť raz a navždy jedným spôsobom, jednou teóriou. I keď by to bolo pekné, nie, sociálna veda nedokáže priniesť definitívnu odpoveď prečo a ako vzniká spoločnosť. Je to komplexnosťou a premenlivosťou správania ľudí (cieľ skúmania), je to aj nástrojmi skúmania (metodológia). Vedci tento stav označujú ako „multiparadigmálnosť“, paralelnú existenciu viacerých teórií vysvetlenia. Nejde tu o nejaké žabomyšie vojny nezmieriteľných táborov: na jednej strane napríklad tých, ktorí veria, že spoločnosť existuje nezávisle na jej jednotlivých členoch a na druhej strane tých, ktorí položia život za to, že spoločnosť by bez ľudí nebola ničím. Pravda nie je „kdesi uprostred“ – je na obidvoch stranách a veda prináša zmysluplné vysvetlenia konkrétnych vecí akosi „podľa situácie“.

Čítať ďalej
Posted by Jan Převrátil in blog