Ideology

Dôvera vo vedecké autority. V kontexte zvládania pandémie, ale nie len, čítam často o tom, že mám dôverovať vedeckým autoritám. Rozumiem kontextu a nenamietam. Napríklad v prípade liečby verím lekárovi, nie tzv. influencerovi, v dátovej analytike zas matematikovi, nie politikovi. Problém však nemusí vždy tkvieť práve v našej neschopnosti dôverovať autoritám.

Dôvera vo vlastné rozhodnutie. Domnievam sa, že problém s dôverou začína sebadôverou, schopnosťou prijímať vlastné rozhodnutia (poznámka na okraj: hulákanie a agresivitu v uliciach za skutočnú sebadôveru nepovažujem). Rozhodnutia dokonca nemusia byť za každých okolností dostatočne „fakticky podložené“, ani „vedecky overené“. Niekedy to totiž ani nie je možné. Častejšie sa stretávam s nedôverou v seba, nie s nedôverou v autority. Nikto nás ju totiž neučil.

Mocenský základ našich škôl. Nesebadôvere nás učili a stále učia naše školy, ktoré sú hierarchicky, mocensky založené, nedávajú priestor na učenie sa zručnosti dôvery v seba. Motivujú k poznávaniu cez povinnosť a poslušnosť, nie cez vlastný záujem a chyby. Predstavme si školy, kde by deti robili vlastné rozhodnutia – informované, do tej miery ako sa dá, hlavne však ich vlastné. Mne skúsenosť ukazuje, že dobré rozhodnutia sú aj „faktické“, ale najmä empatické. Že skúsenosť so zodpovednosťou a pokorou je cennejšia, ako vyšperkovanie argumentácie. Sebadôvera, teda realistický odhad limitov vlastnej schopnosti vnímať a posudzovať, odvaha a rozhodnosť v neistote, empatia a súcit – to v mocenskom prostredí nekvitne.

Spolupráca v dôvere. V týchto dňoch mnou aj v práci prechádza čerstvá skúsenosť s vzdelaným a vedy-chtivým človekom, z ktorého však necítim dôveru. Neberiem to osobne, nie je to o dôvere v mňa, našu prácu, ale v neho samého – omylného, aj skúseného, múdreho, aj chybujúceho.

Keď vo faktoch a vede hľadáme autoritu, bez ktorej dôverovať nedokážeme, je to rovnaké scestie, ako u menej vzdelaných posluhovačov silových autorít. Učiť sa veriť svojej skúsenosti, kompasu, prehodnocovať ho, posilňovať, zlyhávať, zostávať reflexívny a skúšať to znova je pre nás viac ako skratkovito stavať na piedestál posvätný „fakt“.