Live stream globálne sledovaného súdneho procesu Johnny vs. Amber sa skončil. S jeho verdiktom sa aj v našom komentátorskom priestore vyrojilo niekoľko lenivých hodnotení. V snahe mať názor bez nutnosti venovať téme pozornosť však zostali na povrchu tejto z toľkých uhlov fascinujúcej udalosti. Stáva sa.

Proces Johnny vs. Amber nebol iba extravagantnou show, aj keď do sýta zamestnal ľudskú senzáciechtivosť. Mal v sebe toľko významových rovín a toľko kultúrnych interpretácií, že by bola škoda nechať ho odplávať do zabudnutia, po povrchu našich plytkých mediálnych vôd.

Čo považujeme za posvätné, čisté a čo za profánne, špinavé

Domáce násilie je rodovo podmienené násilie, je páchané na ženách. Muži žijú v kultúrnej prevahe, o to sa nepriem, pretože to žijem. Mužská moc je reálna. Nedám vám moc hlboko načrieť do osobných skúseností, no za poznámku určite stojí, ako sa ukazuje na našich pracovných stretnutiach. Prítomní muži na moje komentáre a otázky často odpovedajú môjmu partnerovi, nie mne. Vytrvalo ignorujú, že existujem, až kým nepríde na rad otázka, či je všetko zapísané.

Aj z toho, ako ťažko sa mi píšu nasledovné riadky, je jasné, ako je aj pre mňa žena v prípade násilia nedotknuteľná. Mám nutkanie rozpisovať, ako veľmi je treba udržať obraz posvätnej – nevinnej a čistej ženy a profánneho – trestuhodného a špinavého muža. Vzorec musí zostať jasný, lebo to môže niekoho stáť život. A keď nie život, tak dušu. No význam sa nezadržateľne mení a vzťah týchto dvoch ľudí sa stal jedným z míľnikov premeny. Premena možno nie je ohľaduplná, no tváriť sa, že sa nedeje, je porovnateľne bezohľadné.    

Čo znamená autenticita a ako ju konštruujeme

Proces sa spočiatku rozvíjal pomaly, ako oceán neprehľadných a protichodných udalostí. Váhala som, či sa do neho chcem a mám vnárať. No dráždila ma tá odozva. Komentáre a poznámky ľudí okolo. Cítila som, že ide o moment, v ktorom sa odohráva kultúra – niečo čo nás presahuje a máme potrebu sa s tým pasovať, žiť to a odvodzovať sa od toho.   

„Zúfalý čin dvoch toxických upadajúcich hviezd“ bol ten najrozšírenejší a zároveň najlenivejší komentár. Zaručil, že človek zostane múdry prakticky bez námahy. Hlúpy by jednému alebo druhému predsa naletel, no nie? Možno nie. Zákutia našej kolektívnej duše totiž vymietla fascinujúca sila autenticity. Čomu dokážeme uveriť ako skutočnému a čomu nie? Kto je pre nás „sám sebou“ a kto nie je? Aké je to rozhodujúce kritérium?   

Obaja účastníci boli herci, preto divákov sprevádzala až netypická bdelosť. Výroky sme chceli skúmať. Boli sme ostražitejší a zaujímali nás dôkazy, výpovede iných. Aby bola pravda potvrdená zvonka, nezávisle. No napriek tejto bdelosti sa v divákoch začal usádzať zážitok – nerozložiteľný a nevysvetliteľný pocit, ktorý v tom čase nemal vecné, dôkazové zázemie. Niečo bolo inak, niečo nesedelo.

Tento pocit sa čoskoro stvárnil v nekonečnom množstve memečiek s Amber. Bez ohľadu na vecné dokazovanie, Amber sa ukázala byť mimo. Bola mimo nie len pre užívateľov sociálnych sietí, ktorí sa na jej verejnom lynčovaní účastnili s najväčším zápalom, bola mimo aj pre porotu, ako sa ukázalo pri verdikte.

Mimo znamená neautentická, v rozpore so sebou. Ako povedal jeden z reportérov stanice Law and Crime, ktorá robila live prenos priamo zo súdnej siene: „Amber to prehrala v momente, keď prehovorila. Možno ani nie preto, čo hovorila, aj keď to tiež zavážilo, ale najmä ako to hovorila.“ Zosobnila hranice autenticity a dala nám pocítiť aké to je, keď niekto „nie je sám sebou“, nie je v zhode s tým, čo prezentuje. Nie je v zhode s vlastnou pravdou.

Dôveryhodný neznamená len konzistentný alebo pekný    

Johnny Depp vstúpil do online sveta s výpovedným komunikačným konceptom „Never Fear Truth“. Je aktívny na doméne rovnakého mena a zdieľa najmä svoje výtvarné a hudobné počiny. Hovorí, že človek tvorí uveriteľne pre iných, iba ak je v zhode so svojou vlastnou pravdou. Bez ohľadu na to, ako je škaredá. Motto si so sebou nesie roky. No tento verejný tribunál ho stvárnil v nečakanej plasticite.

Do pozície dôveryhodného ho nepostavila jeho bezúhonnosť. V rozprávaní iných, ale aj vo vlastných výpovediach sa ukázal veľmi rozporuplný. Láskavý a nenávistný, krutý aj jemný, temný, prepadávajúci sa, aj jasný a ukotvený. Rozhodne nebol čistý.  

Nepopieral svoje nekončiace závislosti, svoju nespoľahlivosť, drsný humor, ani impulzívnosť. Bez zaváhania rozprával o tom, ako vrazil fotografovi, ktorý nerešpektoval jeho súkromie. No ukazoval aj svoju jemnocitnú a vnímanú tvár, keď hovoril o ľuďoch, na ktorých mu záleží.  

Sme ľudia, ľahko skĺzneme do významových skratiek. „Feťák“ pre nás len ťažko môže byť čistý a férový. Niekto s tak drsným a obrazotvorným slovníkom, tak nestabilný, premenlivý a tak často siahajúci do temnoty, nemôže byť predsa nevinný. To sa ťažko trávi. No omnoho ťažšie sa trávila neplastická jednorozmernosť Amber Heard. Ako môj muž povedal, Amber ponúkla svetu korporátnu značku. Všetko čisté, pekné, starostlivé a v závere aj s ekologickým odporúčaním „šetri planétu, netlač tento e-mail“. Stabilná, nemenná a dokonalá.  

Posúvanie fyzických a psychických hraníc verejného

Depp si do svojho súkromia a do intimity svojej rodiny nikdy nenechal veľmi nakúkať. Deti držal mimo sociálnych sietí, mimo záujem verejnosti a to až do ich dospelosti. Jeho syn dodnes nemá sociálne siete a dcéra verejne vystupuje iba profesionálne (poznámka pre menej zbehlých čitateľov – deti má Depp s Vanesou Paradise, nie s Amber). To isté platilo donedávna aj o ich otcovi.

Súdny proces sa stal jeho prvým, a zároveň do dôsledkov otvoreným, aktom zverejnenia. Nechutným a zároveň fascinujúcim. Sprístupnil nám zápisky osobných lekárov, psychiatrov, nahrávky súkromných rozhovorov, fotky, videá, scény z partnerského života. Zúrivo trieskal dvierkami na svojej kuchynskej linke a labilne sa potácal smerom k fľaške. Inokedy apaticky konštatoval, že sa poreže. Že to nebolí. Snažil sa utiecť, uniknúť – nedôstojne. Poddával sa zákazu opustiť izbu a dookola opakoval, že potrebuje priestor. Dostával fyzické rany, znova a znova.

Jedna vec je pustiť celý svet do svojho intímneho priestoru, do svojej žitej kuchyne, obývačky, chaty. Ani to nie je samozrejmé, hoc paparazzi nás naučili otrlosti. Niečo iné je pustiť celý svet do svojej hlavy. Ukázať svoju slabosť, zraniteľnosť, hlúposť, uniesť tú hanbu a trápnosť svojich zlyhaní.

Bol to dejový zvrat, ktorý nakoniec našťastie vypálil v jeho prospech. Ale nemusel. Keď už je „po“, je ľahké vyhlásiť, že dôkazy hovorili jasne. Áno, bolo cítiť, že dôkazy skôr sedia do logiky príbehu Johnnyho Deppa, než jeho bývalej ženy Amber. Ale snažili sa obidve strany a v závere predviedli solídne príhovory. Ponúkli zmysluplne vyskladané príbehy.

Jeden bol o mladej a nadanej herečke – žene, ktorá sa stala obeťou zvrhlého, večne nafetovaného, upadajúceho lámača ženských sŕdc, blízkeho kamaráta Marilyna Mansona (t.j. stelesnenej špiny). V opojení sa neštítil pretiahnuť ju flaškou Whiskey, biť ju a znevažovať. Nakoniec to je to, čo muži robia. Lebo môžu. A navzájom si kryjú chrbty. Mizogýnny Hollywood.   

Druhý bol o rozporuplnom mužovi v zrelom veku, ktorý vo svojom živote nespočetne veľakrát padol a vstal, veľa toho posral, no neposral všetko. Dospel do štádia, v ktorom sa rozhodol čeliť tomu, čo to prinieslo. Konečne neutiecť. Zobrať čo je jeho, no nezobrať čo jeho nie je. Fyzické násilie na žene a sexuálne násilie mu proste nepatrí.  

Nie len defamation, strata renomé a pracovných príležitostí

Johnny Depp začal tento súdny spor, pretože chcel dokázať, že stratil povesť a príležitosti v dôsledku vedomého a cieleného klamstva, ktoré o ňom jeho bývalá žena rozšírila. V jej mediálnom podaní bol „wife beater“. Amber Heard na oplátku žalovala jeho, za to isté, resp. žalovala jeho právnika, ktorý o nej na svojom Twitteri napísal, že šíri hoaxy a klame. (Depp sa o nej mediálne nevyjadroval, jeho osobne žalovať nemohla).   

Nakoniec bol tento spor skôr „re-famation“ než „de-famation trial“. Z procesu sa stala reality show, ktorá obidvoch aktérov zviditeľnila a priniesla im mediálnu pozornosť. V mojom okolí ľudia o Amber Heard predtým nikdy nepočuli. Deppa poznal hádam každý, no nie všetky jeho najtemnejšie kúty a strápnenia. Nie v takej hĺbke a blízkosti. Dnes mu dokážeme porozumieť a cítiť s ním.

Nešlo len o chladné kalkulovanie straty a zisku. Obsah výpovedí a predmet sporu bol drastickou sondou do partnerského vzťahu, vo všetkých jeho odtieňoch. Vytvoril príležitosť ísť do seba a pátrať. Súcitiť aj súdiť. Nechať príbehy oboch strán pôsobiť a hľadať v sebe odozvu, veriť a pochybovať.

Nikto z nás v ich kuchyni nebol a nevidel tie scény, všetky ich detaily. Naše poznanie, napriek enormnej snahe právnikov, napriek dôkazom a výpovediam svedkov, zostalo limitované. Skutočná skúsenosť zostala nepoznateľná. Nezávidela som to ľuďom v porote – tým, ktorí mali rozhodnúť. Rozhodovali o dôstojnosti a vedeli o tom. O peniaze nešlo. Nakoniec sudkyňa porotu pri čítaní rozsudku poslala späť do zákulisia, pretože zabudli vyplniť kolónky o finančnom odškodnení.

Zvykám si na to, že sa rozhodujeme na základe dostupného a nedokonalého poznania. Vie to byť nepohodlné. Radšej by sme sa nerozhodovali. Radšej by sme videli len „toxický pár, ktorý si navzájom nič nedlží.“ No k sporu Depp vs. Heard sa nejako postaviť určite dá. Porota ukázala, že sa to dá veľmi jednoznačne. Prekvapila ma ich istota, ale páčila sa mi. Ja som bola pri odhade výsledku opatrná a pokorná, no byť v pokore neznamená byť bez postoja. Napriek možnosti, že sa zmýlim. Uvedomujem si to a som #justiceforJohhny.