V ideálnom svete by sme boli brutálne slávni, úspešní a bohatí. Pracovali by sme pre najlepších klientov s najlepšími značkami a najväčšími budgetmi na reklamu. Či nie?

Nepracujeme pre takých klientov. Spočítal som, že za posledných 5 rokov sme robili komunikačnú stratégiu pre asi 40 značiek (nepoviem ktorých), to je 8 značiek na rok, cca 6 týždňov na jednu. Vystihuje to rámec, ktorý zodpovedá nášmu systému práce plus family holiday. Keď som premýšľal o tom, či vieme a môžeme pracovať inak: viac značiek, viac klientov ako kedysi v agentúrach, tak áno. Vieme a asi aj môžeme. No museli by sme chcieť.

Niekedy sa zdá, že polovica Bratislavy robí marketing. Ako je možné, že sme dokázali bez problémov fungovať už celkom dlho? Jediná odpoveď je, že robíme našu prácu preto, lebo nás baví – nie žíví, baví. A preto tá práca asi ľuďom dáva zmysel.

Stáť na vlastných nohách má veľké výhody. Máme slobodu aj zodpovednosť za to, čo robíme. Vďaka tomu nemusíme nikoho presviedčať aký máme skvelý, profesionálny tím a potom hasiť prúsery kvôli nepochopenému zadaniu. Robíme stratégiu preto, lebo skoro vždy prepisujeme zadania, takmer vždy prerábame rámec problému.

Má to aj podstatnú nevýhodu. Robíme pre slobodných klientov, ktorí majú zodpovednosť vo vlastných rukách, ale takých nie je veľa. Lebo korporát, lebo distribúcia zodpovednosti. Riaditeľ povie šéfovi, šéf povie podriadenému, podriadený vykoná a sloboda a zodpovednosť sa rozplynuli medzi poschodiami.

Tvorivá sloboda, ktorá dáva radosť z možného, je na nezaplatenie. Náš challenge nie je tešiť sa z predaja toho istého po tisícikrát. Chceme meniť veci okolo nás – a na to treba vystúpiť z komfortnej zóny rutiny. Lebo marketingová stratégia je tvorivá práca. Takže: síce nie sme brutálne slávni a bohatí, ale v tom, čo robíme, sme úspešní a sme na to aj hrdí. Toto je náš ideálny svet.

(A mimochodom, marketing dávno nie je vtipná a viditeľná reklama, len aby sa nezabudlo.)